Psychické poruchy, známe aj ako duševné poruchy, sú zdravotné stavy, ktoré zahŕňajú zmeny v myslení, emóciách alebo správaní. Tieto poruchy môžu byť mierne až závažné a môžu výrazne narušiť schopnosť chorého človeka fungovať v každodennom živote. Ktoré poruchy patria medzi najčastejšie?
Obsah článku
Medzi bežné psychické poruchy patrí depresia a úzkosť. Medzi menej časté poruchy patrí schizofrénia, bipolárna porucha, obsedantno-kompulzívna porucha, posttraumatická stresová porucha a poruchy príjmu potravy.
Presné príčiny psychických chorôb sa značne líšia a môžu zahŕňať biologické faktory, ako je genetika a faktory prostredia, ako je stres. Liečba zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov, psychoterapie a zmeny životného štýlu. Vďaka správnej liečbe môže mnoho ľudí zvládnuť svoje duševné zdravie a viesť produktívny a plnohodnotný život.
Obsedantno-kompulzívna porucha
Obsedantno-kompulzívna porucha OCD je duševné ochorenie, ktoré sa vyznačuje pretrvávajúcimi a vtieravými myšlienkami, pocitmi a správaním, ktoré môžu zasahovať do každodenného života človeka.
Ľudia s OCD zažívajú opakujúce sa myšlienky, obrazy alebo impulzy, takzvané obsesie, ktoré spôsobujú intenzívne nutkanie vykonávať určité rituály alebo rutinné činnosti; pocit nepokoja alebo nepohodlia, ak sa rutinné činnosti nedokončia; ťažkosti so sústredením a ťažkosti s dokončením úloh alebo činností, ktoré trvajú dlho.
Presná príčina OCD poruchy nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a psychologických faktorov. Dôkazy naznačujú, že obsesívno-kompulzívna porucha súvisí s nerovnováhou chemických látok v mozgu, ako aj s rodinnou anamnézou tejto poruchy.
Liečba obsesie zvyčajne zahŕňa kombináciu psychoterapie a liekov. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) je najbežnejšou formou psychoterapie používanou na liečbu OCD a zahŕňa pomoc človeku identifikovať a spochybniť jeho negatívne myšlienky a vzorce správania. Okrem toho sa na zmiernenie príznakov OCD používajú lieky, napríklad selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI).
Hraničná porucha osobnosti
Hraničná porucha osobnosti (BPD) je psychická porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým jedinec spracováva emócie. Ľudia s BPD majú často problémy s reguláciou svojich emócií a často bojujú so strachom z opustenia, nestabilnými vzťahmi a impulzívnym správaním. BPD môže spôsobovať značné utrpenie a mať negatívny vplyv na život chorého človeka.
Medzi príznaky hraničnej poruchy osobnosti môžu patriť extrémne výkyvy nálad, impulzívnosť, strach z opustenia, pocity prázdnoty, ťažkosti vo vzťahoch a sebadeštruktívne správanie. U ľudí s BPD sa môže vyskytovať aj intenzívny, neprimeraný alebo nekontrolovateľný hnev. Medzi ďalšie príznaky môže patriť záchvatové prejedanie, sebapoškodzovanie, samovražedné myšlienky a užívanie návykových látok.
Príčina BPD nie je úplne objasnená, ale predpokladá sa, že je výsledkom kombinácie biologických a environmentálnych faktorov. Patrí sem genetika, chemické zloženie mozgu a trauma alebo zanedbávanie v detstve.
Liečba BPD môže zahŕňať psychoterapiu, lieky a hospitalizáciu. Psychoterapia, napríklad dialektická behaviorálna terapia (DBT), je bežným typom liečby BPD. Môže pomôcť jednotlivcom naučiť sa zvládať svoje emócie a posilniť svoje vzťahy. Na zvládnutie príznakov sa môžu použiť aj lieky, ako sú antipsychotiká a antidepresíva. V niektorých prípadoch môže byť na zabezpečenie bezpečnej a účinnej liečby potrebná hospitalizácia.
Hraničná porucha osobnosti môže byť ťažkou poruchou, ale pri správnej diagnostike a liečbe môžu ľudia s BPD viesť zdravý a produktívny život.
Schizofrénia
Schizofrénia je duševná porucha, ktorá ovplyvňuje myslenie, cítenie a správanie človeka. Je to komplexná porucha, ktorá môže spôsobovať príznaky vrátane halucinácií, bludov, dezorganizovaného myslenia, porúch správania a kognitívnych ťažkostí.
Medzi príznaky schizofrénie patria halucinácie, čo sú falošné alebo skreslené zmyslové zážitky, napríklad chorý človek počuje hlasy alebo vidí veci, ktoré tam nie sú. Bludy sú falošné presvedčenia, ktoré človek zastáva aj napriek opačným dôkazom.
Schizofrénia príznaky môžu zahŕňať aj dezorganizované myslenie, ktoré sa vyznačuje ťažkosťami s usporiadaním myšlienok a pochopením okolitého sveta. Dezorganizované správanie sa môže prejavovať aj ako ťažkosti s rečou alebo s vykonávaním každodenných úloh a môže viesť k sociálnemu stiahnutiu a izolácii. Medzi kognitívne príznaky patria ťažkosti so sústredením, podobne ako pri ADHD u detí, problémy s pamäťou a ťažkosti s abstraktným myslením.
Príčina schizofrénie zatiaľ nie je známa, výskumy však naznačujú, že môže ísť o kombináciu genetických, environmentálnych a neurobiologických faktorov.
Predpokladá sa, že genetika môže zohrávať určitú úlohu, keďže porucha sa častejšie vyskytuje u osôb, ktoré majú schizofréniu v rodinnej anamnéze. K rozvoju poruchy môžu prispieť aj environmentálne faktory, napríklad vystavenie stresu alebo traume. Môžu sa na tom podieľať aj neurobiologické faktory, ako sú zmeny v štruktúre alebo chémii mozgu.
Na presnú diagnostiku a liečbu schizofrénie je potrebné komplexné vyšetrenie. Jedným zo spôsobov hodnotenia schizofrénie je psychologický test.
Na posúdenie prítomnosti psychotických príznakov možno použiť testy, ako je napríklad Minnesotský multifázový osobnostný inventár (MMPI). Tento test meria vlastnosti, ako je úzkosť, depresia a sociálne prispôsobenie. Výsledky tohto testu môžu lekárovi pomôcť pochopiť závažnosť príznakov pacienta a určiť najlepší plán liečby.
Liečba schizofrénie zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov a psychoterapie. Lieky sa zvyčajne predpisujú na zmiernenie príznakov, ako sú halucinácie a bludy, ale môžu sa použiť aj na zlepšenie kognitívnych funkcií.
Psychoterapia môže ľuďom so schizofréniou pomôcť naučiť sa zvládať svoje príznaky, vyrovnať sa so stresom a zlepšiť komunikačné a sociálne zručnosti. Okrem toho môžu podporné terapie, ako je rodinná terapia, odborné poradenstvo a tréning sociálnych zručností, pomôcť zlepšiť kvalitu života.
Ťažká depresia
Ťažká depresia je klinická diagnóza, ktorá je definovaná ako závažná depresívna porucha. Je charakterizovaná depresívnou náladou, neschopnosťou prežívať radosť a celým radom ďalších príznakov, ktoré výrazne zasahujú do každodenného života.
Medzi hlavné prejavy ťažkej depresie patrí pretrvávajúca depresívna nálada, strata záujmu alebo potešenia z činností, výrazné zmeny chuti do jedla alebo hmotnosti, príliš veľa alebo príliš málo spánku, únava alebo strata energie, pocity bezcennosti alebo viny, ťažkosti s myslením, sústredením alebo rozhodovaním a myšlienky na smrť alebo samovraždu.
Ťažká depresia môže spôsobovať problémy dokonca aj v sexuálnom živote. Psychické problémy môžu byť príčinou tzv. anorgazmie.
Fázy depresie sa môžu u jednotlivých osôb líšiť, ale vo všeobecnosti existujú tri odlišné fázy:
- Prvá fáza je známa ako prodromálna fáza, ktorá je charakterizovaná pocitmi beznádeje, podráždenosti, úzkosti a nepokoja. Počas tejto fázy môže človek pociťovať aj fyzické príznaky, ako sú únava, nespavosť a zmeny chuti do jedla.
- Druhá fáza je známa ako akútna fáza, ktorá je charakterizovaná intenzívnejšími a dlhšie trvajúcimi pocitmi smútku a beznádeje. Počas tejto fázy môže človek pociťovať aj fyzické príznaky, ako sú ťažkosti so sústredením, zmeny libida a zmeny spánkového režimu. Počas tejto fázy sa u osoby môžu vyskytnúť samovražedné myšlienky.
- Tretia fáza je známa ako fáza zotavenia, ktorá je charakterizovaná návratom k normálnemu fungovaniu a schopnosti tešiť sa zo života. Počas tejto fázy môže osoba pociťovať zlepšenie nálady, zlepšenie fyzického zdravia a zvýšenie hladiny energie.
Presná príčina depresie nie je známa, predpokladá sa však, že je výsledkom viacerých faktorov vrátane genetiky, prostredia, psychologických faktorov, traumatických zážitkov a telesných ochorení.
Liečba ťažkej depresie zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov, psychoterapie a zmeny životného štýlu. Na zmiernenie príznakov depresie sa často predpisujú lieky, ako sú antidepresíva, antipsychotiká, anxiolytiká a stabilizátory nálady.
Psychoterapia, ako napríklad kognitívno-behaviorálna terapia, interpersonálna terapia a psychodynamická terapia, môže jednotlivcovi pomôcť lepšie pochopiť svoje myšlienky a pocity a vytvoriť si zdravšie mechanizmy zvládania. Pri zvládaní depresie môže byť prospešná aj zmena životného štýlu, ako je pravidelná fyzická aktivita, zdravé stravovanie a dostatok spánku.
Disociatívna porucha
Disociatívne poruchy zahŕňajú poruchy alebo rozpady pamäti, vedomia, identity a/alebo vnímania. Môžu byť mierne alebo závažné a môžu spôsobiť, že sa ľudia cítia oddelení od vlastného tela alebo duševných procesov, čo často vedie k zmätenosti a utrpeniu.
Najčastejšími príznakmi disociatívnych porúch sú depersonalizácia, derealizácia a disociatívna amnézia. Depersonalizácia je, keď má človek pocit, že je mimo vlastného tela, akoby sa pozoroval z diaľky, zatiaľ čo derealizácia je, keď svet okolo neho pôsobí surreálne alebo ako sen.
O disociatívnej amnézii hovoríme vtedy, keď si človek nedokáže spomenúť na dôležité osobné informácie, napríklad na svoje meno alebo adresu. Medzi ďalšie príznaky patria záblesky traumatických udalostí, silná úzkosť, depresia a samovražedné myšlienky.
Predpokladá sa, že disociatívne poruchy sú spôsobené traumatickou udalosťou alebo zážitkom, ako je fyzické alebo sexuálne zneužívanie, prírodné katastrofy alebo vojna. Táto trauma môže spôsobiť, že človek sa disociuje alebo odpojí od reality, aby sa vyrovnal s ohromujúcimi emóciami a pocitmi.
Liečba disociatívnych porúch zvyčajne zahŕňa psychoterapiu a lieky. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) môže človeku pomôcť spracovať a zvládnuť jeho emócie, zatiaľ čo lieky, ako sú antidepresíva, antipsychotiká a sedatíva, môžu pomôcť znížiť úzkosť a depresiu. V niektorých prípadoch môžu byť prospešné podporné terapie, ako napríklad terapia umením a hudbou.
Pre ľudí s disociatívnymi poruchami je dôležité, aby si našli terapeuta, ktorému dôverujú a s ktorým sa cítia dobre, pretože to je nevyhnutné pre úspešnú liečbu.
Histriónska porucha osobnosti
Histriónska porucha osobnosti je duševná porucha, ktorá sa vyznačuje nadmernou emocionalitou, snahou o upútanie pozornosti a nadmernou potrebou uznania zo strany ostatných. Jedinci s touto poruchou často vykazujú príliš dramatické alebo príliš expresívne správanie.
Medzi príznaky histriónskej poruchy osobnosti patrí nadmerná potreba uznania a pozornosti, neustála snaha byť stredobodom pozornosti, neprimerane zvodné správanie, povrchný šarm a rýchle zmeny emócií. Ľudia s touto poruchou môžu tiež vykazovať nedostatok sebadôvery, neschopnosť zvládnuť kritiku a neschopnosť vyrovnať sa s odmietnutím.
Presná príčina histriónskej poruchy osobnosti nie je známa, hoci sa predpokladá, že je výsledkom kombinácie biologických, psychologických a environmentálnych faktorov. Predpokladá sa, že pri vzniku poruchy môžu zohrávať úlohu genetika, prostredie a traumatické udalosti v detstve.
Liečba histriónskej poruchy osobnosti často zahŕňa psychoterapiu, lieky a zmenu životného štýlu. Bežne sa používa kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) a dialektická behaviorálna terapia (DBT), ktoré pomáhajú jednotlivcom naučiť sa zvládať svoje emócie a rozvíjať zdravšie vzťahy.
Na pomoc jednotlivcom pri zvládaní príznakov sa môžu podávať aj lieky. V niektorých prípadoch môže byť prospešná aj zmena životného štýlu, napríklad zlepšenie stravovania, pravidelné cvičenie a hľadanie zdravých spôsobov zvládania stresu.
Schizoidná porucha osobnosti
Schizoidná porucha osobnosti je psychiatrická porucha charakterizovaná modelom odlúčenia od sociálnych vzťahov a obmedzeným rozsahom emócií v medziľudských vzťahoch. Táto porucha sa zvyčajne začína v detstve alebo v dospievaní a môže pokračovať aj v dospelosti.
Medzi príznaky schizoidnej poruchy osobnosti patrí nezáujem o sociálne vzťahy, ťažkosti s nadväzovaním blízkych vzťahov, uprednostňovanie samoty, emocionálna odťažitosť, ľahostajnosť voči pochvale alebo kritike a ťažkosti s vyjadrovaním emócií.
Ľudia s touto poruchou môžu byť ostatnými vnímaní ako uzavretí alebo chladní a môžu mať problémy s nadväzovaním intímnych vzťahov. Môžu byť tiež vnímaní ako ľudia bez záujmu o spoločenské aktivity a mať problémy s vyjadrovaním svojich pocitov.
Príčiny schizoidnej poruchy osobnosti nie sú úplne objasnené. Predpokladá sa, že je spôsobená kombináciou genetických, biologických a environmentálnych faktorov. Môže byť spojená s inými duševnými poruchami, ako je depresia alebo úzkosť.
Liečba schizoidnej poruchy osobnosti zvyčajne pozostáva z psychoterapie. Cieľom terapie je pomôcť jednotlivcovi naučiť sa zvládať svoje emócie a vytvárať zdravé vzťahy. Na zvládnutie príznakov, ako je depresia alebo úzkosť, môžu byť predpísané aj lieky.
Paranoidná porucha osobnosti
Paranoidná porucha osobnosti je duševná porucha charakterizovaná nedôverou a podozrievavosťou voči iným, aj keď na to nie je dôvod. Ľudia s touto poruchou môžu byť ostražití, nadmerne citliví na urážky a kritiku, môžu mať problémy s nadväzovaním a udržiavaním vzťahov a môžu ich zamestnávať pochybnosti o lojalite alebo dôveryhodnosti priateľov a spolupracovníkov.
Presné príčiny paranoidnej poruchy osobnosti nie sú známe, ale môžu súvisieť s nestabilnou alebo traumatickou výchovou, genetickými faktormi alebo inými vplyvmi prostredia.
Liečba paranoidnej poruchy osobnosti môže zahŕňať psychoterapiu, lieky alebo kombináciu oboch. Cieľom liečby je pomôcť človeku naučiť sa dôverovať a spolupracovať s ostatnými a zlepšiť si tak vzťahy. Je dôležité poznamenať, že liečba tejto poruchy môže trvať dlho a je dôležité zostať dôsledný.
Schizoafektívna porucha osobnosti
Schizoafektívna porucha je psychická choroba charakterizovaná príznakmi schizofrénie aj poruchami nálady, ako je depresia alebo bipolárna porucha. Môže spôsobovať širokú škálu zmien nálady, porúch správania a ťažkostí s fungovaním v každodennom živote.
Príznaky schizoafektívnej poruchy môžu zahŕňať halucinácie, bludy, dezorganizované myslenie a reč, zmeny nálady, problémy so spánkom, ťažkosti so sústredením a pozornosťou a sociálne stiahnutie. Ľudia so schizoafektívnou poruchou môžu mať tiež ťažkosti s každodennými úlohami, ako je hygiena, starostlivosť o seba a práca.
Presná príčina schizoafektívnej poruchy nie je známa, ale predpokladá sa, že súvisí s kombináciou biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Pri vzniku schizoafektívnej poruchy môžu zohrávať úlohu biologické faktory, ako je genetika a chémia mozgu. K rozvoju poruchy môžu prispievať aj psychologické faktory, ako je stres, trauma a rodinná dynamika.
Liečba schizoafektívnej poruchy zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov a psychoterapie. Lieky, napríklad antipsychotiká, môžu pomôcť zvládnuť príznaky, ako sú halucinácie a bludy. Psychoterapia, ako napríklad kognitívno-behaviorálna terapia a rodinná terapia, môže ľuďom so schizoafektívnou poruchou pomôcť naučiť sa rozvíjať vzťahy s rodinou a priateľmi. Ľuďom žijúcim so schizoafektívnou poruchou môžu pomôcť aj podporné skupiny.
Bipolárna porucha osobnosti
Bipolárna porucha osobnosti je duševné ochorenie charakterizované extrémnymi zmenami nálady, energie a správania. Je známa aj ako manicko-depresívna porucha vzhľadom na cyklický charakter príznakov.
Medzi príznaky bipolárnej poruchy osobnosti patria zmeny nálady, energie a úrovne aktivity. Môžu sa pohybovať od období intenzívnej elácie a vzrušenia až po obdobia hlbokej depresie a apatie. Medzi ďalšie príznaky môžu patriť podráždenosť, zmeny spánkového režimu, náhlivé myšlienky, ťažkosti so sústredením a bezohľadné alebo impulzívne správanie.
Presná príčina bipolárnej poruchy osobnosti nie je známa. Predpokladá sa však, že súvisí s kombináciou genetických, environmentálnych a biologických faktorov. Svoju úlohu môžu zohrávať aj stresové životné udalosti, hormonálne zmeny a užívanie drog a alkoholu.
Liečba bipolárnej poruchy osobnosti zvyčajne zahŕňa psychoterapiu, zmenu životného štýlu a lieky. Kognitívno-behaviorálna terapia môže jednotlivcom pomôcť identifikovať spúšťače a vyvinúť stratégie na zvládanie príznakov. Zmeny životného štýlu môžu zahŕňať pravidelné cvičenie, zdravé stravovanie a vyhýbanie sa drogám a alkoholu. Na reguláciu nálady a zmiernenie príznakov môžu byť predpísané aj lieky.
Súhrn psychických porúch
Duševné choroby sú v dnešnej spoločnosti rozšíreným problémom, ktorý si vyžaduje správne pochopenie a informovanosť. Správnemu pochopeniu psychických porúch predchádza komplexný prehľad rôznych ochorení, ich príznakov, príčin a liečby.
Záujemcovia o pomoc majú k dispozícii množstvo zdrojov. Sú tu pre nich odborníci na duševné zdravie, ktorí ponúkajú poradenstvo a podporu, ako aj rôzne organizácie. Okrem toho môžu byť podporné skupiny veľkým zdrojom útechy a porozumenia pre tých, ktorí sa zaoberajú problémami duševného zdravia.
Vďaka správnemu vzdelávaniu, podpore a liečbe môžu jednotlivci trpiaci psychickými problémami zabrániť zhoršovaniu svojich stavov a viesť plnohodnotnejší život.
Už od roku 2008 tvoríme články na rôzne témy. Venujeme sa témam od životného štýlu cez podnikanie až investovanie a financie. Cieľom portálu KD.sk je jednoduchou a výstižnou formou poskytovať čitateľom obsahovo kvalitné články, recenzie a prípadné odporúčania.
