Aspergerov syndróm – prejavy, diagnostika, liečba, test

Aspergerov syndróm (AS) je porucha autistického spektra (PAS), ktorá ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s ním. Ľudia s AS mávajú zvyčajne priemernú až nadpriemernú inteligenciu, no prejavujú sa u nich trvalé problémy v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie.

---

Obsah článku

---

Diagnóza sa stanovuje na základe pozorovania správania a vývoja dieťaťa, ako aj na základe psychologických vyšetrení. Liečba Aspergerovho syndrómu sa zameriava na zmiernenie príznakov a zlepšenie fungovania v každodennom živote. Môže zahŕňať behaviorálnu terapiu, logopedickú terapiu, ergoterapiu a lieky.

V prípade podozrenia na Aspergerov syndróm je možné sa obrátiť na psychiatra, neurológa, detského lekára či psychologické centrá a ambulancie.

Aké sú prejavy a príznaky Aspergerovho syndrómu?

Príznaky alebo prejavy Aspergerovho syndrómu sa dajú rozdeliť do troch hlavných kategórií:

1. Sociálna interakcia a komunikácia:

• Ťažkosti s porozumením neverbálnym signálom: Nerozumejú gestám, tónu hlasu, výrazu tváre a iným neverbálnym signálom, ktoré ľudia bežne používajú pri komunikácii.
• Ťažkosti s nadväzovaním a udržiavaním priateľstiev: Môžu pôsobiť neobratne a nešikovne v sociálnych situáciách, a preto sa im ťažko nadväzujú priateľstvá.
• Obmedzený rozsah záujmov: Zameriavajú sa na úzky okruh záujmov s veľkou intenzitou a ťažko sa im venuje iným aktivitám.
• Monotónna a rigidná reč: V reči pôsobia monotónne, používajú stereotypné frázy a majú ťažkosti s prispôsobovaním jazyka rôznym situáciám.
• Ťažkosti s pochopením vtipov, sarkazmu a irónie: Nerozumejú humoru, ktorý je založený na neverbálnych signáloch a skrytých významoch.

2. Obmedzené a opakujúce sa vzorce správania:

• Silná potreba rutiny a poriadku: Rutinné správanie a rituály sú pre nich veľmi dôležité a akékoľvek zmeny v nich im môžu spôsobovať úzkosť.
• Úzkosť a strach zo zmien: Majú ťažkosti s adaptáciou na nové situácie a zmeny v ich prostredí im môžu spôsobovať úzkosť a strach.
• Neobvyklé zmyslové vnímanie: Môžu byť citliví na zvuky, svetlo, dotyk alebo iné zmyslové podnety.

3. Ďalšie príznaky a prejavy Aspergerovho syndrómu sú:

• Motorická neobratnosť: Môžu mať problémy s koordináciou pohybov a pôsobiť neobratne a nemotoricky.
• Ťažkosti s koncentráciou: Majú problémy s udržiavaním pozornosti a sústredením sa na jednu vec po dlhší čas.
• Emocionálna nestabilita: Môžu mať náhle výkyvy nálad a prežívať silné emócie.

Je dôležité poznamenať, že tieto príznaky sa u jednotlivých ľudí s Aspergerovým syndrómom prejavujú rôzne a s rôznou intenzitou. Niektorí ľudia s AS prejavujú len niektoré z týchto príznakov, zatiaľ čo iní ich prejavujú všetky. Ťažkosti, ktoré ľudia s AS prežívajú, sa v priebehu času môžu meniť.

Diagnostika Aspergerovho syndrómu

Diagnostika Aspergerovho syndrómu (AS) je komplexný proces, ktorý zahŕňa rôzne vyšetrenia a hodnotenia. Neexistuje žiadny test, na základe ktorého by sa dal AS jednoznačne diagnostikovať. Diagnóza sa stanovuje na základe pozorovania správania a vývoja dieťaťa, ako aj na základe psychologických vyšetrení.

Proces diagnostiky Aspergerovho syndrómu zvyčajne zahŕňa nasledovné kroky:

1. Anamnéza: Lekár alebo psychológ sa porozpráva s rodičmi a dieťaťom o jeho vývoji, zdravotnom stave, školskom prospechu a sociálnych interakciách.

2. Pozorovanie: Lekár alebo psychológ bude dieťa pozorovať počas hry alebo iných aktivít, aby posúdil jeho správanie a interakciu s ostatnými.

3. Psychologické vyšetrenia: Dieťa môže absolvovať rôzne psychologické testy, ktoré posúdia jeho inteligenciu, jazykové schopnosti, sociálne zručnosti a kognitívne fungovanie.

4. Konzultácie s inými odborníkmi: V diagnostickom procese sa môžu zapojiť aj iní odborníci, ako napríklad logopéd, ergoterapeut alebo neurológ.

Kritériá pre diagnostiku Aspergerovho syndrómu sú stanovené v diagnostických manuáloch, ako napríklad v Diagnostickom a štatistickom manuáli mentálnych porúch. Na diagnostikovanie AS musí dieťa spĺňať určité kritériá v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie, ako aj v oblasti obmedzených a opakujúcich sa vzorcov správania.

Je dôležité poznamenať, že diagnostika AS môže byť náročná a niekedy trvá dlhší čas. Diagnóza sa môže v priebehu času meniť, ak sa u dieťaťa prejavia nové príznaky alebo sa jeho stav zlepší. Niektorí ľudia s AS nie sú nikdy diagnostikovaní, pretože ich príznaky sú mierne a nenápadné.

Test na Aspergerov syndróm

Neexistuje žiadny oficiálny test na Aspergerov syndróm (AS), ktorý by dokázal s absolútnou istotou diagnostikovať túto poruchu autistického spektra (PAS). Diagnóza AS sa stanovuje na základe komplexného hodnotenia, ktoré zahŕňa:

• Anamnézu: Zozbieranie informácií o vývoji, zdravotnom stave, školskom prospechu a sociálnych interakciách dieťaťa od rodičov a dieťaťa samotného.
• Pozorovanie: Odborník pozoruje dieťa počas hry alebo iných aktivít, aby posúdil jeho správanie a interakciu s ostatnými.
• Psychologické vyšetrenia: Dieťa absolvuje rôzne testy, ktoré hodnotia jeho inteligenciu, jazykové schopnosti, sociálne zručnosti a kognitívne fungovanie.
• Konzultácie s inými odborníkmi: Do diagnostického procesu sa môžu zapojiť aj logopédi, ergoterapeuti, neurológovia a iní špecialisti.

Hoci neexistuje jednotný test na Aspergerov syndróm, existuje viacero dotazníkov a testov, ktoré sa používajú na posúdenie symptómov a závažnosti poruchy. Medzi najznámejšie patria:

• ADOS-2 (Autism Diagnostic Observation Schedule – 2): Pozorovací nástroj, ktorý hodnotí sociálnu interakciu, komunikáciu a správanie dieťaťa v rôznych prostrediach.
• ADI-R (Autism Diagnostic Interview – Revised): Štruktúrovaný rozhovor s rodičmi o vývoji a správaní dieťaťa.
• ABAS (Autism Behavior Assessment System): Dotazník pre rodičov a učiteľov, ktorý hodnotí symptómy AS v rôznych oblastiach.
• SQ (Social Questionnaires): Dotazníky pre deti, dospievajúcich a dospelých, ktoré hodnotia ich sociálne zručnosti a vnímanie.

Je dôležité zdôrazniť, že tieto testy a dotazníky slúžia len ako pomôcka pri diagnostike. Diagnózu AS môže stanoviť len kvalifikovaný odborník na základe komplexného hodnotenia a posúdenia všetkých relevantných informácií.

Liečba Aspergerovho syndrómu

Aspergerov syndróm je celoživotná porucha autistického spektra (PAS), ktorá sa nedá vyliečiť. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov a zlepšenie fungovania v každodennom živote.

Existuje viacero typov liečby Aspergerovho syndrómu, ktoré sa môžu používať pri AS:

• Behaviorálna terapia: Zameriava sa na zmenu správania prostredníctvom pozitívneho posilňovania a odmeňovania. Môže pomôcť zlepšiť sociálne zručnosti, komunikačné schopnosti a správanie v rôznych situáciách.
• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Pomáha ľuďom s AS identifikovať a zmeniť negatívne myšlienkové vzorce a správanie, ktoré im môže brániť v dosiahnutí ich cieľov.
• Ergoterapia: Zameriava sa na rozvoj zručností potrebných pre každodenný život, ako sú sebaobsluha, jemná motorika a koordinácia.
• Logopedická terapia: Pomáha zlepšiť komunikačné schopnosti, vrátane reči, jazyka a porozumenia.
• Lieky: V niektorých prípadoch sa môžu používať lieky na liečbu symptómov, ako sú úzkosť, depresia, hyperaktivita alebo poruchy spánku.

Liečba Aspergerovho syndrómu musí byť prispôsobená individuálnym potrebám každého človeka. Neexistuje žiadna univerzálna liečba, ktorá by fungovala pre každého. Môže ísť o dlhodobý proces a vyžaduje si trpezlivosť a spoluprácu.

Aký je to vysokofunkčný autizmus?

Vysokofunkčný autizmus je neformálny termín používaný na označenie ľudí s Aspergerovým syndrómom alebo s inou formou poruchy autistického spektra (PAS), ktorí majú priemernú alebo nadpriemernú inteligenciu a relatívne mierne problémy so sociálnou interakciou a komunikáciou.

Ľudia s vysokofunkčným autizmom zvyčajne:

• Majú ťažkosti so sociálnymi interakciami: Môžu mať problémy s porozumením neverbálnym signálom, ako sú gestá, tón hlasu a výrazy tváre. Môžu mať tiež problémy s nadväzovaním a udržiavaním priateľstiev.
• Pôsobia neobratne a nemotoricky: Môžu mať problémy s koordináciou pohybov a pôsobiť nemotorne.
• Majú úzkosť a strach zo zmien: Môžu sa cítiť úzkostlivo v nových situáciách a mať strach zo zmien v ich prostredí.

Niektorí ľudia s vysokofunkčným autizmom žijú nezávislý a plnohodnotný život, zatiaľ čo iní potrebujú viac podpory.

Druhy autizmu

Autizmus, skôr označovaný ako porucha autistického spektra (PAS), nie je jednotná diagnóza – je to skôr spektrum rôznych porúch, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým ľudia vnímajú svet a komunikujú s ním.

Preto sa namiesto hľadania druhov autizmu je možné stretnúť sa s rôznymi prejavmi a stupňami závažnosti tejto poruchy.

Medzi najčastejšie kategórie v rámci PAS patria:

• Aspergerov syndróm (AS): Ľudia s AS mávajú priemernú až nadpriemernú inteligenciu, no prejavujú sa u nich trvalé problémy v oblasti sociálnej interakcie a komunikácie. Môžu mať obmedzené záujmy, pôsobiť neobratne a mať ťažkosti s pochopením vtipov a sarkazmu.
• Typický autizmus: Táto forma PAS sa vyznačuje výraznejšími ťažkosťami v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie a správania. Ľudia s typickým autizmom môžu mať oneskorený rečový vývoj, obmedzenú reč a stereotypné správanie.
• Atypický autizmus: Táto kategória zahŕňa prípady, ktoré nespĺňajú všetky diagnostické kritériá pre AS ani pre typický autizmus. Ľudia s atypickým autizmom môžu prejavovať rôzne kombinácie symptómov z rôznych kategórií PAS.
• Pervazívna vývinová porucha neudelená inak (PDD-NOS): Táto kategória sa používa pre prípady, ktoré vykazujú niektoré symptómy PAS, avšak nespĺňajú dostatočné kritériá pre žiadnu z vyššie uvedených kategórií.

Toto rozdelenie na kategórie je skôr orientačné a v praxi sa u jednotlivcov prejavujú rôzne kombinácie a stupne závažnosti symptómov. Spektrum autizmu je veľmi široké a každý človek s PAS má jedinečný profil silných a slabých stránok.

Druhy autizmu neexistujú v striktnom zmysle slova, avšak ide skôr o spektrum rôznych prejavov a stupňov závažnosti poruchy autizmu.