Asertivita – význam, správanie, komunikácia, modelové situácie

Význam asertivity spočíva v schopnosti vyjadriť svoje myšlienky, názory a pocity jasne a úprimne, pričom rešpektujeme práva a pocity druhých. Asertívny človek dokáže komunikovať tak, aby chránil svoje záujmy a zároveň udržiaval harmonické vzťahy s okolím. Táto zručnosť je neoceniteľná pri riešení konfliktov, rokovaniach a každodenných interakciách, kde je dôležité nájsť rovnováhu medzi sebadôverou a empatiou.

---

Obsah článku

---

Čo robí asertívne správanie tak výnimočným a dôležitým? Ako sa môže človek naučiť byť asertívny a aplikovať asertívnu komunikáciu v praxi? Tieto otázky sú základom pre pochopenie významu slova asertivita a jej praktickej aplikácie. Modelové situácie asertivity môžu pomôcť lepšie porozumieť, ako reagovať v rôznych životných scenároch.

Asertivita a význam

Asertivita je často diskutovaná téma, avšak mnohí ľudia si neuvedomujú jej skutočný význam v každodennom živote. Aký veľký vplyv môže mať asertivita na život?

Asertivita úzko súvisí s emocionálnou inteligenciou. Je to schopnosť a komunikačná zručnosť, ktorá umožňuje primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať a kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity.

---

Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a zároveň akceptovať názory ostatných, čím žije slobodne, a pritom neobmedzuje slobodu iných.

---

Význam slova asertivita pochádza z latinského slova „asercio“ resp. z anglického „to assert“, čo znamená „tvrdiť, požadovať“.

Autorom asertívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem a význam asertivity prvýkrát použil v roku 1949. Učil ľudí spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkách a schopnosti povedať „nie“. Zároveň za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.

Význam asertivity však nie je vždy správne chápaný. Často sa mylne považuje za nástroj na tvrdé presadenie vlastných cieľov, synonymum neohľaduplnosti a agresivity. Skutočný význam asertivity je pozitívny – znamená dávať priestor nielen svojim názorom a predstavám, ale aj názorom ostatných. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.

Pri asertívnom riešení konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Agresívne správanie porušuje práva iných, zatiaľ čo pasívne správanie znamená vzdanie sa vlastných práv.

Asertívne správanie – princípy

Asertívne správanie je spôsob, ako človek dokáže stáť za svojimi právami a názormi bez toho, aby útočil na iných. Rešpektuje pritom práva ostatných a jeho komunikácia je otvorená a úprimná. Asertívny človek vie vyjadriť svoje myšlienky a pocity bez obáv či pretvárky.

Prevziať zodpovednosť

Ak sa človek ocitne v situácii, kde stratí kontrolu a „vybuchne“, svet sa nezrúti. Treba si uvedomiť, že za svoje pocity a reakcie je zodpovedný sám. Ak spraví chybu alebo zareaguje nevhodne, mal by za to prijať zodpovednosť. Každý robí chyby, no je dôležité si ich priznať a napraviť. Tým, že prevezme zodpovednosť za svoje myšlienky a pocity, môže lepšie pochopiť situáciu aj očami druhých.

Použiť popisný jazyk

Vyhnúť sa domnienkam a rýchlym súdom. Popísať presne, čo sa stalo, aby obe strany mali jasný prehľad o situácii. Popisný jazyk pomôže ostať nezaujatý a sústrediť sa na fakty bez zbytočných emócií. Zníži sa tak riziko, že sa druhá strana bude cítiť napadnutá a zvýšia sa šance na spoluprácu.

Vyjadriť svoje názory a počúvať druhých

Komunikácia nie je monológ. Ak niekto chce vyjadriť svoj názor, treba použiť frázu ako „môj názor“, „ja to vidím takto“ alebo „moje vnímanie je takéto“. Tým podporí asertívnu komunikáciu a vytvorí most porozumenia. Treba sa aj poďakovať za možnosť vyjadriť svoj názor, čím sa ukáže úcta a uznanie voči partnerovi v komunikácii.

Pozrieť sa na situáciu z rôznych uhlov

Ponúknutie vlastného pohľadu je fér len vtedy, keď aj druhému umožní vyjadriť ten jeho. Aj keď to môže byť nepríjemné, treba počúvať a rešpektovať názor druhých. Asertívne správanie zahŕňa prijímanie spätnej väzby a snahu o konštruktívny dialóg.

Používať konštruktívnu spätnú väzbu

Vyjadriť nesúhlas je dôležité, no musí byť konštruktívny. Nesúhlas by mal byť zameraný na správanie a nie na osobu. Napríklad namiesto „Tá pesnička je hrozná!“ povedať „Tá pesnička sa mi nepáči, pretože je príliš hlučná a monotónna“. Konštruktívna kritika sa sústreďuje na zlepšenie správania a nie na osobný útok.

Byť ochotný prijať riešenia

Namiesto presadzovania vlastnej vôle počúvať a zvažovať návrhy ostatných. Ak aj človek nemôže prijať ich riešenie, ukáže tým rešpekt a otvorenosť k ich myšlienkam. Rešpektovať názory druhých znamená považovať ich za rovnocenných partnerov.

Nadviazať očný kontakt

Očný kontakt je znakom pozornosti a sebavedomia. Primeraný očný kontakt zvyšuje dôveru a úprimnosť v komunikácii. Ak má niekto problém s očným kontaktom, treba zistiť príčinu a pracovať na jej odstránení. Zlepšenie očného kontaktu zvyšuje kvalitu komunikácie.

Použiť vhodný výraz tváre

Výraz tváre by mal byť v súlade so správou, ktorú chce človek doručiť. Úprimnosť a dôveryhodnosť komunikácie sa prejavujú aj cez mimiku. Nesúlad medzi výrazom tváre a obsahom správy môže zmiasť poslucháča a znížiť dôveryhodné vystupovanie.

Použiť otvorenú reč tela

Otvorená reč tela je jasným znakom asertívneho správania. Ľudia s otvorenou rečou tela pôsobia uvoľnene a prístupne. Uzavretá reč tela, ako napríklad prekrížené ruky alebo bariéry, signalizuje nesúhlas a neprístupnosť. Otvorená reč tela podporuje efektívnu a otvorenú komunikáciu.

Asertívna komunikácia – techniky

Technika	Popis
Technika opakovanej platne	Opakovať svoje požiadavky bez ďalšieho vysvetľovania. Tento prístup pomáha zdôrazniť vlastnú pozíciu bez zbytočného vysvetľovania či ospravedlňovania sa.
Technika voľných informácií	Deliť sa o svoje myšlienky a pocity s partnerom v komunikácii. Tento prístup podporuje otvorenosť a zdieľanie, čím sa buduje dôvera a porozumenie.
Technika požadovania otázok	Pýtať sa a vyžadovať informácie, aby som lepšie porozumel druhej strane. Spýtať sa na detaily a objasniť nejasnosti, čo vedie k jasnejšej a efektívnejšej komunikácii.
Technika otvorených dverí	Pri prijímaní kritiky si uznať chybu bez ospravedlňovania. Človek tým ukáže svoju zrelosť a ochotu zlepšovať sa.
Technika negatívneho pýtania sa	Nielen prijímať kritiku, ale pýtať si aj ďalšie výhrady. Tento prístup umožňuje hlbšie pochopenie a možnosť zlepšenia.
Technika kompromisov	Prijímať a ponúkať kompromisy. Tento prístup podporuje vzájomné porozumenie a hľadanie riešení, ktoré vyhovujú obom stranám.

Čo by mala obsahovať asertívna komunikácia?

1. Príjemný a priateľský tón

Tón hlasu je kľúčovým prvkom komunikácie. Nie len obsah, ale aj spôsob, akým niečo človek povie, ovplyvňuje vnímanie jeho správy. Priateľský tón môže značne zmeniť dynamiku rozhovoru. Stačí si predstaviť, že kamarát povie: „Rád si vypočujem tvoje riešenie“, ale so zlostným tónom a kyslým výrazom. Čo tak mierny hlas a priateľský úsmev – veľký rozdiel, však?

Výskum ukazuje, že tón hlasu môže byť dôležitejší než samotné slová. Vďaka správnemu prístupu a očakávaniu priateľskej konverzácie sa tón hlasu automaticky prispôsobí a vyvolá pozitívnu odozvu.

2. Vhodná hlasitosť

Hlasitosť prejavu môže výrazne ovplyvniť, ako ma ostatní vnímajú. Príliš hlasný prejav môže byť vnímaný ako agresívny, zatiaľ čo príliš tichý prejav môže signalizovať neistotu. Treba prispôsobiť hlasitosť prostrediu a situácii, aby bola komunikácia efektívna a príjemná.

Tréning je kľúčom k sebavedomej asertívnej komunikácii. Ak si človek nie je istý svojím prejavom, môže to oslabiť jeho pozíciu. Pri správnej hlasitosti prejavu bude pôsobiť presvedčivo a ľudia ho budú počúvať.

3. Plynulé rozprávanie

Plynulosť prejavu je znakom sebavedomia a pokoja. Počúvať pozorne, čo druhá osoba hovorí, a dať si čas na spracovanie informácií pred odpovedaním. Plynulé rozprávanie znamená jasne a stručne prezentovať svoje myšlienky bez zbytočného opakovania.

Tu sú niektoré tipy:

• Ostať pokojný a trpezlivý
• Venovať plnú pozornosť druhej osobe
• Zvážiť svoje myšlienky pred odpoveďou
• Odpovedať, až keď má človek jasno v tom, čo chce povedať

Neasertívny vs. asertívny človek

Neasertívne správanie sa delí na:

• Pasívne správanie: Takíto ľudia sa vyhýbajú konfliktom, súhlasne sa prispôsobujú a snažia sa nevyvolávať problémy. Chýba im smelosť a odvaha, často strácajú sebadôveru a sebaúctu, a riešia problémy únikmi. Vyhýbajú sa situáciám, ktoré vyžadujú asertivitu.
• Agresívne správanie: Toto správanie je charakterizované nepriateľským postojom k ostatným, verbálnou a fyzickou agresiou, podozrievaním a nedôverou. Ľudia s agresívnym správaním postupne strácajú dôveru ostatných a často sa cítia nepochopení a osamelí.

---

Asertívny človek je osoba, ktorá praktizuje asertívne správanie, obhajuje a presadzuje svoje práva bez útokov na iných. Rešpektuje práva ostatných, komunikuje otvorene a úprimne, nepredstiera a nebojí sa vyjadriť svoje myšlienky a city.

---

Neasertívna osobnosť sa môže premeniť na asertívneho človeka, čo vedie k zvýšeniu kvality života nielen pre jednotlivca, ale aj pre jeho okolie. Tréning asertívneho správania, ktorý sa spočiatku využíval len v klinickej praxi, sa od sedemdesiatych rokov začal uplatňovať aj na zlepšenie sociálnej komunikácie v neklinickej populácii.

Modelové situácie a asertivita

Cvičenie asertivity umožňuje vyjadriť osobné potreby a hranice bez ohrozenia vzájomných vzťahov a zvyšuje schopnosť riešiť konflikty konštruktívne.

Modelové situácie asertivity fungujú ako nástroj na zlepšenie asertívneho správania prostredníctvom interaktívneho učenia. Každá simulácia poskytuje príležitosť experimentovať s rôznymi prístupmi a reakciami, čo pomáha rozvíjať schopnosť efektívnej komunikácie a lepšie riadenie medziľudských vzťahov.

Aké techniky a modelové situácie umožňujú zdokonaľovať asertivitu?

Technika 1: Hranie rolí

Asertivita je zručnosť, ktorá sa nedá získať iba štúdiom, ale vyžaduje aj praktický tréning. Čím viac človek cvičí asertívne správanie, tým prirodzenejšie sa stane jeho súčasťou aj v reálnych situáciách. Na nasledujúcu aktivitu je potrebný partner, ktorý pomôže s hraním modelových situácií, v ktorých si môžno trénovať asertivitu.

Príkladová situácia: V práci som dokončil všetky svoje úlohy a plánujem odísť domov na spoločnú večeru s partnerom. Môj nadriadený ma však zastaví a oznámi, že musím ostať dlhšie a pripraviť podklady na zajtra.

• Neasertívna reakcia: Súhlasím bez námietky, vrátim sa do kancelárie a zruším večeru.
• Agresívna reakcia: Zvýšim hlas na nadriadeného a obviním ho z nespravodlivosti.
• Asertívna reakcia: Slušne vysvetlím nadriadenému, že pracovné povinnosti mám splnené a mám dôležitú dohodu, ktorú nemôžem zrušiť. Navrhnem, že zadanie vypracujem na druhý deň, a požiadam ho, aby mi podobné úlohy zadával s dostatočným predstihom.

Technika 2: Nácvik asertívnych myšlienok

Mnohí často súhlasia s niečím, čo nechcú, pretože to nie je v súlade s ich názormi a presvedčeniami. Toto cvičenie pomôže identifikovať a nahradiť neasertívne myšlienky asertívnými.

Úlohy:

1. Popísať situáciu, v ktorej som nebol schopný povedať „nie“.
2. Aké boli moje myšlienky a pocity, ktoré ma viedli k tomu, aby som povedal „áno“?

Zvážiť tieto skutočnosti:

• Druhí majú právo odo mňa niečo žiadať, ale ja mám právo to odmietnuť.
• Povedať „nie“ je o odmietnutí žiadosti, nie osoby.
• Povedať „áno“ jednej veci znamená povedať „nie“ inej veci.
• Ak som otvorený voči svojim pocitom, dávam druhému možnosť zdieľať svoje pocity so mnou.
• Povedať „nie“ neznamená, že druhý odo mňa nemôže v budúcnosti už nič žiadať.

Človek by si mal skúsiť predstaviť, ako by vyzerala jeho reakcia, ak by bol v podobných situáciách, použil tieto asertívne myšlienky a povedal „nie“. Pamätaním si na myšlienky a presvedčenia podporujúce asertivitu bude odmietnutie jednoduchšie.