Agresivita – príčiny, príznaky

Agresivita je jedným z hlavných klinických problémov, problémov verejného zdravia a bezpečnosti na celom svete. Agresivita má mnoho významov a tento pojem sa vyskytuje v rôznych kontextoch.

Agresívne správanie neporušuje len sociálne hranice. Môže ovplyvniť aj vzťahy a dokonca mať profesionálne alebo právne dôsledky.

Aký je rozdiel medzi násilím a agresivitou?

Pojem „agresivita a násilie“ sú často vložené do jedného neoddeliteľného pojmu. Je pravda, že agresia a násilie sa často prelínajú, no v skutočnosti ide o dve rôzne veci.

Násilie sa vzťahuje na extrémnu fyzickú agresiu, ktorej cieľom je spôsobiť vážnu ujmu. Agresivita nemusí vždy zahŕňať násilie, no násilie vždy zahŕňa agresivitu.

Ak počas hádky človek v rozčúlení hodí knihu cez celú miestnosť a trafí osobou, s ktorou sa háda. Nechcel ho udrieť, no kniha ho udrie do hlavy a zanechá mu modrinu. To by bol akt fyzickej agresie, nie nevyhnutne násilie.

Na druhej strane, ak by strčili osobu do steny a potom ju udrel s cieľom ublížiť jej, išlo by o násilie.

Agresivita

Agresivita alebo agresívne správanie, ako ich definuje sociálna psychológia, zahŕňajú akékoľvek správanie alebo konanie s úmyslom ublížiť osobe, zvieraťu alebo spôsobiť škodu na hmotnom majetku.

Pri skúmaní agresivity sa vymedzuje niekoľko vplyvov alebo príčin agresívneho správania:

• Biologické príčiny

Medzi biologické príčiny agresie patria genetika, fyziologické a psychiatrické ochorenia, neurotransmitery, hormóny, zneužívané látky a lieky.

• Psychologické príčiny

Psychologické príčiny zahŕňajú početné diagnózy – patrí medzi ne bipolárna afektívna porucha, paranoidná schizofrénia, depresia, všeobecná úzkostná porucha a antisociálna osobnosť.

• Sociálno-ekonomické vplyvy

Sociálno-ekonomické príčiny zahŕňajú medziľudské, sociálne, skupinové, susedské, ekonomické a kultúrne podmienky, ktoré môžu vytvárať potenciál pre agresivitu.

Príznaky agresivity

Agresia môže mať rôzne podoby. Niekedy je skôr skrytá a nenápadná ako zjavná a priama. Často zahŕňa fyzické alebo slovné ublíženie, no môže zahŕňať aj nátlak alebo manipuláciu.

Na základe toho možno vymedziť niekoľko príznakov agresivity:

• Fyzická agresia – zahŕňa bitie, kopanie, udieranie, fackovanie alebo akékoľvek činy, ktoré spôsobujú fyzické zranenie (nepatrí sem náhodné ublíženie)

• Slovná agresia – môže zahŕňať krik, nadávky, urážky a iné kruté poznámky, ktorých cieľom je spôsobiť bolesť a utrpenie (patria tu aj nenávistné prejavy)

• Vzťahová agresia – vzťahuje na konanie zamerané na poškodenie povesti alebo vzťahov inej osoby (šikanovanie, ohováranie a vzájomné osočovanie priateľov)

• Hostilita – nepriateľská agresia predstavuje činy, ktoré zahŕňajú konkrétny zámer niekoho zraniť alebo niečo zničiť

• Pasívna agresia – môže zahŕňať akékoľvek nepriame vyjadrenie negatívnych pocitov (mlčanie, uštipačné alebo sarkastické poznámky a presmerovanie viny)

Agresívne správanie sa môže vyskytnúť keď sa človek cíti podráždený, nahnevaný, znudený alebo nepokojný, keď sa veci nejdú podľa predstáv alebo keď sa chce pomstiť niekomu, kto mu ublížil.

Takisto sa agresívne správanie môže vyskytnúť, keď si agresor myslí, že s ním niekto zaobchádzal nespravodlivo, alebo keď sa emócie stávajú nekontrolovateľné či keď je situácia zdrvujúca alebo nepríjemná.

Pasívna agresivita

Pasívno-agresívne správanie je vzor nepriameho vyjadrovania negatívnych pocitov namiesto ich otvoreného riešenia. Existuje nesúlad medzi tým, čo osoba hovorí, a tým, čo robí.

Títo ľudia svoj hnev skrývajú namiesto toho, aby ho vyjadrili priamo.

Hoci pasívna agresia môže byť charakteristickým znakom rôznych duševných stavov, nepovažuje sa za samostatnú duševnú chorobu. Pasívno-agresívne správanie však môže narúšať vzťahy a spôsobovať ťažkosti v práci.

Medzi konkrétne príznaky pasívnej agresie patria:

• odmietanie otvorenej a priamej diskusie o problémoch
• vyhýbanie sa zodpovednosti
• zámerná neefektívnosť
• nedokončenie práce a sabotovanie iných
• cynický, mrzutý alebo nepriateľský postoj
• odpor k spolupráci

Zvládanie vlastných emócií je kľúčové, pri reakcii na pasívno-agresívne správanie. Pred reakciou je dobré sa niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť alebo sa dočasne stiahnuť zo situácie. Dôležité je stanoviť jasné hranice a v prípade potreby obmedziť čas strávený s pasívno-agresívnou osobou.

Agresivita u detí

Nikto sa nerád hnevá, no každý občas prežíva túto emóciu. Vzhľadom na to, že mnohí dospelí majú problém vyjadriť hnev zdravým a produktívnym spôsobom, nie je prekvapujúce, že hnevlivé pocity často prerastajú do výbuchov u detí.

Nie je neobvyklé, že dieťa mladšie ako 4 roky má až deväť záchvatov hnevu za týždeň. Môže ísť o epizódy plaču, kopania, dupania a bitia, ktoré trvajú päť až desať minút (Dr. Denis Sukhodolsky, klinický psychológ z Yale Medicine Child Study Center).

Väčšina detí z tohto správania vyrastie do materskej školy. U detí, ktorých záchvaty hnevu pokračujú aj vo vyššom veku a stávajú sa niečím, čo nie je vývinovo primerané, môže byť na mieste odborná pomoc.

Príčiny agresivity a hnevu u detí

Deti majú často problémy s vyjadrovaním emócií slovami, takže dieťa, ktoré pociťuje strach alebo frustráciu, môže namiesto jasného vyjadrenia svojich pocitov mať agresívne prejavy.

Na agresívnom správaní sa môžu podieľať aj duševné poruchy, ktoré bežne postihujú deti, najčastejšie sa jedná o:

• ADHD
• autizmus
• obsedantno-kompulzívna porucha
• Tourettov syndróm

Predpokladá sa, že pri agresii zohrávajú úlohu genetika a iné biologické faktory. Prispieva k nemu aj prostredie. Trauma, rodinná dysfunkcia a niektoré výchovné štýly (napríklad prísne a nedôsledné tresty) tiež zvyšujú pravdepodobnosť, že dieťa bude prejavovať hnev alebo agresiu, ktorá zasahuje do jeho každodenného života.

Tipy ako sa vysporiadať s detskou agresivitou a hnevom

Existuje niekoľko stratégii ako pomôcť dieťaťu skrotiť jeho agresivitu a prekonať hnev.

• Zostať pokojní

Keď dieťa vyjadruje veľa emócií a rodičia mu odpovedajú ďalšími emóciami, môže to agresivitu dieťaťa ešte umocniť. Namiesto toho je vhodné dieťaťu pomôcť regulovať emócie.

• Nepodliehať hnevu a agresívnemu správaniu

Ak dieťa v obchode prežíva záchvat hnevu, pretože chce hračku, ktorú mu rodič odmieta kúpiť, dôležité je nepodľahnúť a nekúpiť mu danú vec. Tým by sa len posilnilo nevhodné správanie.

• Oceniť dobré správanie

Odmeniť dobré správanie, aj keď dieťa nerobí nič nezvyčajné. Napríklad ak je pri večeri bezproblémové, možno mu povedať: „Veľmi sa mi páči, ako si sa pri večeri správal.“ Odmeny nie sú potrebné. Uznanie a pochvala sú dostatočne silné.

• Pomenovať emócie

Možno povedať „Vidím, že si teraz veľmi nahnevaný.“ Tým rodič potvrdí, čo dieťa cíti, a podporí slovné, a nie fyzické vyjadrenie. Otvorenie priestoru na rozhovor im môže pomôcť nájsť spôsoby, ako sa zdravým spôsobom zbaviť hnevu.

• Identifikovať spúšťače

V prípade, že sa vie, čo vyvoláva v deťoch agresivitu a hnev je dobré vyhnúť sa daným miestam a situáciám.

• Vhodné odmeny

Nezameriavať sa na finančné alebo materiálne odmeny. Namiesto toho skúsiť odmeny, ako je polhodina špeciálneho času s rodičmi, spoločné pečenie či varenie, výber toho, čo rodina bude jesť na večeru, alebo výber toho, čo bude rodina pozerať na filmový večer.

Hostilita

Hostilita alebo nepriateľstvo zvyčajne znamená hnevlivú reakciu na druhých ľudí, aj keď z ich strany nemusí ísť o zlý úmysel. Úzko súvisí s kognitívnou tendenciou predpokladať to najhoršie.

Z kognitívnej stránky nepriateľstvo znamená očakávanie, že ostatní budú človeku znepríjemňovať život. Môže mať podobu nedôvery a cynického postoja k druhým.

Hostilita môže mať podobu rôznych prejavov správania, od dôrazného ignorovania niekoho až po fyzické násilie. Aby bolo správanie nepriateľské, musí jednoducho súvisieť s presvedčením, že daná osoba urobila (alebo sa chystá urobiť) niečo, čo človeku ublíži alebo bude nepríjemné.

Najčastejšie príčiny hostility

Psychológovia sa vo vyjadreniach na nepriateľstvo zhodujú v tom, že ide o naučenú reakciu na prostredie. Zistilo sa však, že na hostlitu môže mať vplyv aj sledovanie násilia v médiách, vystavenie sa nechutným veciam či nutnosť zostať vo fyzickom nepohodlí.

Agresívne správanie v akejkoľvek podobe má vo väčšine prípadov svoj dôvod. Identifikácia hlavných príčin agresie môže uľahčiť vyhýbaniu sa potenciálne spúšťajúcim situáciám, čo môže mať význam. Nie vždy je však možné vyhnúť sa každému možnému spúšťaču.

Preto je v niektorých prípadoch potrebné podniknutie krokov na priamu zmenu správania (terapeut, psychológ, psychiater) čo môže viac pomôcť zabrániť agresii v budúcnosti.